Poetické štúdio Juraja Sarvaša

Sezóna 2015/2016 je v poradí už 25. sezónou obnoveného porevolučného Poetického štúdia. Priblížme si niečo z počiatkov štúdia slovami jeho zakladateľa Juraja Sarvaša, ako to opísal pri príležitosti 10. výročia jeho založenia.

 

PRI PLAMIENKU SVIEČKY

Desiate výročie Poetického štúdia

Keď jeho život poéziu stráca,

je strašne nudný; stráca všetok pyľ.

Bolo by treba, keď sa zapotáca,

naznačiť jemne, aby pochopil,

aký je chorý a aká je s ním práca.

Nech uzná predsa: nadarmo by žil.

M. Válek

 

Poetické štúdio, ktoré už desiaty rok veršami oslovuje diváka v Osvetovom stredisku na Stromovej ulici v Bratislave, má svoje korene oveľa hlbšie. Šiesteho decembra roku 1982 zomrel básnik Ján Smrek, ktorý mal veľkú zásluhu na obnovení kaviarne Štefánka. V nej sa stretávala celá slovenská básnická moderna. Keď sme 3. decembra zrenovovanú Štefánku otvárali - už bez básnika, zrodila sa myšlienka usporadúvať v kaviarni, v ktorej sa zrodila nejedna báseň, pravidelné večery poézie. A 25. apríla 1983 sa tu uskutočnil prvý literárny večer, venovaný Jánovi Smrekovi a jeho básnickým druhom pod názvom Kedysi dúškom píjali sme Vás. Okrem iných účinkoval v programe i národný umelec Mikuláš Huba. Vytvorili sme tu 25 rôznych literárnych večerov. Žial, po roku 1990 sa literárna Štefánka ocitla rukách čínskych podnikateľov a poézii odzvonil umieráčik.

 

A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite,

keď nemá, čim by prišil záplatu

na to, čo bolí, čo má zostať skryté

jak chromá ruka pod rukávom kabátu.

 

Smutno na duši. Čítal som si Válka. A vtedy ma básnikove nite spojili s vedúcou Osvetového strediska na Kramároch, ktorá ponúkla skromný priestor - vysoko nad mestom, ďalej od jeho centra. Tam, kde ľudia poznajú nemocnicu. Poézia poteší, rozcitlivie, pripomenie, že je ešte láska na zemi, že ešte rastú kvety, že sú ešte citlivé srdcia. A vidíš - votrela sa ľuďom do sŕdc. Išli sme znovu do poetického dobrodružstva. Rozmýšľali sme čím začať. Poézia a láska sú najväčšie témy - začali sme teda výberom veršov od A. Sládkoviča, cez Rázusa, J. Kostru až po J. Smreka. Na každom stolíku sme zapálili sviečku a postupne i srdcia. A keď sme 19. júna 2000 pripravili slávnostný galaprogram k 10. výročiu, bol to už päťdesiaty tretí poetický večer. Spomeňme aspoň niekoľko programov. Maška Haľamová, začnime ňou, pretože keď sme jej v lete 1994 robili program za jej prítomnosti - netušili sme, že nám o pol roka odíde. Epilóg, ktorý napísala, má univerzálnu platnosť:

 

Keď zvažujem čo bolo -

a čo mi ešte zo života zbudlo,

nad miskami váh:

hlbokej a plnej na strane "dal"

a plytkej - čo ešte "má dať"

myslím si, že nič nebolo márne

a že sa môžem poďakovať životu

i za to ťažké - o ktoré je nás viac.

 

V Poetickom štúdiu však odzneli aj tematické večery k výročiam A. Bernoláka, A. Sládkoviča, P. O. Hviezdoslava, S. H. Vajanského, J. Smreka, Ľ. Podjavorinskej, no pripomenuli sme si aj dvojstoročnicu Puškina. Treba povedať, že tu nejde len o nejaké akademické recitovanie. Fašiangové večery bývajú veselé, popretkávané satirickou poéziou od Jonáša Záborského až po T. Janovica, sprevádzané ľudovou hudbou. Veľký úspech mal program Vám Vaši, v ktorom účinkovali sami návštevníci poetických večerov.

Ekonomické problémy sa prekonávajú ochotou účinkujúcich, obetavosťou organizátorov a finančným príspevkom verejných činiteľov, ktorí veria, že sila poézie je väčšia ako moc peňazí. Popri profesionálnych umelcoch účinkujú v programoch i amatéri, aj keď sú ich výkony vysoko profesionálne. Mená spevákov ako Ondrej Malachovský, Elena Holičková, Andrea Danková, Angela Vargicová, Ján Ambróz či Štefan Babjak a Oľga Hromadová z banskobystrickej opery, Dušan Jarjabek, Júlia Jamrišková, Jana Šomošiová z bývalej spevohry Novej scény za klavírneho sprievodu Zdenka Macháčka boli vždy zárukou kvalitných výkonov. Aj recitátori - Ján Valentík, Jozef Šimonovič, Mária Dacejová, Hilda Michalíková - prídu vždy ochotne potešiť melodickými hlasmi. Účinkovali tu vynikajúce recitátorky z rôznych kútov Slovenska - Mária Jančová z Hanušoviec, Magda Kucienová z Trnavy, Ingrid Závodská a i. Z Divadla J. G. Tajovského Svetlana Csudayová, Jana Pilzová i Zlatica Gillová. A teraz najmä mladí poslucháči Akadémie umení z Banskej Bystrice.

Kým bude človek človekom - musí v ňom byť aj poézia. Nielen tá konkrétna, napísaná, ale aj poézia života vôbec. Vidieť okolo seba krásu, lásku aj utrpenie, nielen moc, peniaze a závisť. Ľudia naozaj potrebujú aj hodnoty ducha. O tom svedčia pozvania na hosťovanie v Starej Turej, Zvolene, Modre, Prievidzi, v Novákoch, ale aj v Karvinej, Brne či Galante. A svedčia o tom i mimobratislavskí návštevníci Poetického štúdia na Stromovej. Poézia teda potichučky, pri plamienku sviečky žije. Je síce na okraji, ale na smetisko sa nikdy nedostane. Jedenástu sezónu sme začali spomienkou na rockového speváka Karola Duchoňa, ktorý by v tomto roku oslávil päťdesiatiny. V novembri si hudobnobásnickou kompozíciou Modranské reflexie pripomenieme 65. výročie narodenia básnika Jozefa Mihalkoviča, o ktorom Milan Rúfus povedal:

 

"Za dávna, keď piesok ešte tiekol

- pristavil ho Boh - a Boh mu riekol

- odkiaľkoľvek si - si moje dieťa -

a budeš nosiť teplo ľuďom sveta."

 

Potom príde Vianočný program s celou svojou poetickou nádherou - aj s betlehemcami. Pri svetle sviečok si budeme opäť vymieňať pekné slová, aby sme si nemuseli vymieňať hory, ktoré milujeme, aby sme sa dorozumeli, kým sme ešte schopní trochu lásky.

Juraj Sarvaš