Rozplakal celú triedu, aj učiteľku

Juraj Sarvaš: Bratislave mám stále čo pošepkať do uška

Patrí k nestorom našej divadelnej scény. Meno Juraj Sarvaš vošlo do povedomia milovníkov Thálie už začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Patrí doň i dnes, v súčasnosti, ktorú vzácne oživuje najobľúbenejšou staťou svojho herectva - recitovaním poézie.

Sudičky každému pri narodení dávajú do vienka isté danosti. Či ich v živote využije, závisí od neho, ale aj od prostredia, v ktorom vyrastá, v ktorom žije. "Mal som šťastie na učiteľov, ktorí formovali moje životné kroky, aj preto súčasným učiteľom v ich neľahkej úlohe držím veľmi palce. Najprv pán učiteľ Havlát mi dal prečítať básničku a pochválil ma za prednes. Potom som recitoval pri rôznych príležitostiach. Na gymnáziu v Banskej Bystrici som recitoval báseň Matka od Martina Rázusa. Rozplakal som celú triedu i pani učiteľku." Nie náhodou patril Juraj Sarvaš k zakladateľom slávnych futbalových stretnutí v Bratislave herci-novinári. Dodnes na veľké duely s vyše 30 tisíc divákmi veľmi rád spomína a zároveň verí, že ešte prídu ich reprízy. Aj on sa rozhodoval medzi kariérou futbalového brankára a herca. Z Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici a potom profesionálneho zvolenského divadla, predsa len viedla jeho cesta do Bratislavy, kde sa stal v roku 1949 študentom prvého ročníka VŠMU. Po skončení štúdia chvíľu pôsobil na Novej scéne, kde sa hrali predstavenia najmä pre deti a mládež. Lákavejší bol Zvolen, kde mu ponúkli veľké role z významných svetových a domácich hier. Neodolal, a ako sám hovorí, bola to skvelá škola v krajovom divadle. Po nakrútení úspešného filmu "44" dostal ponuku do SND, kde v roku 1962 nastúpil.

S našou špičkovou scénou sa rozlúčil v roku 1996, éra Kvietika, Machatu, Rajniaka, Mistríka, Pántika už patrila spomienkam, na scénu prichádzala nová generácia, prišli nové vzťahy, troška aj iné chápanie a Juraj Sarvaš odišiel na aktívny odpočinok. "Samozrejme, neschoval som sa za kulisy, nezabuchol som od vrátnice divadla dvere a zbohom. Chcel som zostať ešte pri múze, ktorá ma navždy upútala," vysvetľuje. "Stal som sa generálnym riaditeľom Stredoslovenských divadiel, viedol som Poetické štúdio a keďže vznikla Akadémia hereckého umenia v Banskej Bystrici, stal som sa v nej od prvého ročníka učiteľom, kde pôsobím dodnes a mám ohromnú radosť, keď niektorý z našich hercov odíde na poprednú scénu a doslova za našu akadémiu zaboduje svojím dobrým výkonom. To je pre mňa najkrajšia odmena."

Popri recitácii je písanie jeho druhým koníčkom. Satirická inscenácia V múzeu, ktorá sa hrala začiatkom šesťdesiatych rokov, bola stiahnutá z obehu, lebo bola príliš satirická. Knižka Príhody kamelota je autobiografiou malého Sarvaša, ktorý v srdci SNP ako decko predával revolučné noviny, čo bol veľký zážitok. Úspech mala aj rozhlasová hra Havrany. Slovenské národné povstanie je jeho citlivou strunou, boli doň zaangažovaní aj jeho traja bratia a sám na svojej koži a vo svojej duši pocítil, čo to bolo v tých časoch, prežiť ťažkú dobu, na hrane života a smrti. Preto aj s dávkou hnevu a istého opovrhnutia reaguje na akési revízie myšlienky tohto povstania, druhého najvýznamnejšieho a najmohutnejšieho v dejinách II. svetovej vojny. Sarvašova kniha Spoza kulís je spomienkou na našich významných hercov, pohľad do ich pracovného i súkromného zákulisia. Kresbami ju vtipne ilustroval nezabudnuteľný Karol L. Zachar. V Bratislave vďaka Jurajovi Sarvašovi viac rokov prežíva veľmi populárne podujatie Večer pri sviečkach. Napokon, tento večer poézie je v rámci Slovenska ojedinelý. "Rád som bol v spoločnosti nášho veľkého básnika Jána Smreka. Pri jeho rôznych výročiach často recitujem jeho verše. On tiež miloval Bratislavu a napísal o nej nemálo veršíkov," vyznáva sa herec. "Bratislava poetické mesto mojej mladosti. Čarovné, poetické prechádzky pri Dunaji. Dnes to poetické čaro, žiaľ, zabíja kriminalita, surovosti. Ale som v tomto meste plnom krásnych spomienok veľmi rád a pri putovaní medzi ňou a stredným Slovenskom sa na našu krásavicu na Dunaji vždy teším. Stále jej mám čo pošepkať a ľúbivo zarecitovať do tajomného uška."

Jozef Klačka


Večerník