Tam sála láska

Kam ideš, človek? Domov...

Sviečka a plameň, nad ktorým si možno ohriať skrehnuté prsty. Poznáte to? Stôl, blízki spolusediaci, pred vami pravý nefalšovaný medovník a vôňa smrečia... Spomínate si? Sú také dni v roku, keď sa človek potrebuje stretnúť s človekom rovnakej krvnej skupiny, lebo vie, že ten ho pochopí, nevysmeje, dobrom pohladí. Sú také týždne, keď človek potrebuje vedieť, že nie je sám so svojimi problémami, a sú také chvíle, keď sa človeku žiada ľudské teplo a ohriať si na ňom skrehnuté údy, dušu. Niekedy sa nahromadí túžba mať takých chvíľ viac a ľudí stále, lebo ťarcha, pôsobiaca odstredivou silou, pôsobí v pouličnom ruchu, na pracovisku, v neporozumení doma. Tá ťarcha ubíja a žiada si zavše dobre vyumývať dušu čímsi predobrým a prečistým. To nie je romantika, to je potreba. A nech sa človek, akokoľvek stvrdnutý, tvári, že mu nenačim žiadneho porozumenia, lásky - neverte mu. On sa tak iba tvári a často presviedča sám seba. Vrhá sa do náručia mamony, honbou za chimérou bohatstva a pohodlia sa ničí tak, že mu o chvíľu nezostavá nikto a nič. Iba tie prekliate, ospevované, vytúžené peniaze... Čo ako sa budeš usilovať, nezmeníš ich na lásku. Čo ako budeš za ne kupovať, budeš vystavovať na obdiv svoje imanie, úprimnosti sa nedočkáš. Budeš odsúdený na kúpenú lásku, vypočítavé deti, na hru "niečo za niečo"...

Prepáčte, "uletela som" zrejme pod vplyvom tých dúhových plameňov.

Ráčte vstúpiť, vonia tu domovina

Práve sa začal dvadsiaty večer Juraja Sarvaša s jeho hosťami. Vari tridsať stolov, intímne osvetlenie a na pódiu - krása. Vyskočila z hĺbky, aby sfarbila hlasivky do závratnej nádhery kolied. Preskackala sálou, každého prítomného pohladila dychom nadšenia, poprechádzala sa po strope a tam urobila zázrak - vyčarila na perách, predtým zamyslených, smutných a vážnych - úsmev a potom zaplavila prahnúce duše dobrom - takom vzácnom v dnešnom rýchlom behu dňa, týždňa, mesiaca i roka...

Hostia večera sú majstri srdca

Tak ako na každý večer stretnutia klubu si Juraj Sarvaš pozýva hostí, na tento, venovaný umeniu, láske a srdcu, si pozval takých, ktorí sú svojou statočnosťou, pokorou, láskou a prácou ozdobou našej vlasti. Na to ctihodné miesto sa prepracovali širokým ľudským srdcom...

Ten, čo pláta ľudské srdce, aby bolo zdravé

"Otec večera" ho uviedol. Pána primára kardiochirurgickej kliniky ÚKVCH v Bratislave MUDr. Viliama Fischera, CSc. Na otázku, ktorá žiadala odpoveď o osobných úspechoch, pán primár odpovedal inak. Seba vynechal. Ďakoval a chválil tím svojich mladých lekárov, ktorí začiatkom decembra 1995 odviedli sedemstú operáciu s mimotelovým obehom. Hovoril o tom, akí sú jeho pracovníci, lekári, ako aj ostatný personál nadšení a obetaví. Lebo v tej nemocnici, kde sa ľudské srdcia plátajú, aby boli zdravé, musí personál mať veľmi rád pacientov. Lebo ide o najdôležitejší orgán v ľudskom tele - srdce... Nie náhodou ho básnici od nepamäti označovali za miesto ľudského porozumenia a lásky. Ono skutočne ľahšie bije tam, kde ho majú radi... A preto je MUDr. Fischer spokojný, lebo vie, že má lekárov a sestry, ktorí majú pacientov naozaj radi...

Ten, komu záleží na tom, aby ľudské srdce bolo dobré

Ďalším hosťom večera bol podpredseda NR SR Augustín Marián Húska. Už jeho pohľad - mierny, chápavý a všetko odpúšťajúci - povedal prítomným, že pred nimi stojí osobnosť, ktorá - ako sám povedal, verí v dobro, lebo inak by ani nemohol prekonať tie strasti, ktoré sa stali súčasťou prerodu nášho myslenia v rámci transformácie z duchovne úbohého systému na plnohodnotný, kde si človek váži človeka a Boha, kde sa spieva hymna na lásku k blížnemu, lebo "keby som lásky nemal, ničím by som nebol" - ako povedal svätý Pavol Korinťanom. Pán Húska povedal, že úprimne verí, že sa čoskoro náš človek zbaví svojho zvieracieho suterénu a nadobudne duchovný rozmer, aký mu právom prislúcha za tisícročnú pokoru v porobe, za schopnosť uchovať si talent v nezvyčajnej kráse folklóru.


11.1.1996, Extra