Pod Ľupčianskym zámkom strieborná fujara
Hron si s bačom hudie od jara do jara.
 
Šepkajú si kvety od kríka do kríka:
„Hole, to najkrajšia na svete muzika!“
A keď si mlaď naša do nej zaujúka,
zlatom cvengotajú pliašky kol klobúka.
Bielučké nožičky k tancu si poskočia,
najkrajšia to báseň tohoto storočia.
 
z veršov Emila Ruska
 

 
Leto nám uletelo. Ostali spomienky, fotografie, filmy z tých krásnych slnečných, radostných dní. Ale či u všetkých? Život má i kruté zákruty. A príroda je nevyspytateľná. Ján Smrek v básni Svet nemôže žit bez nehy hovorí: „Človek ty trpezlivý buď, nevyťahuj ty svoje knihy, príroda najvyšší je súd, v nej veky sú i okamihy“. Veru vekmi vytvorené pohoria, stavby sa v jednom okamihu rúcajú a pod nimi nachádzajú smrť ľudia. Ale aj u nás. Hovoríme o krásnom lete. Nebolo pre všetkých. Vodné smršte v okamihu pripravili ľudí o prístrešia a celé imania a tým o pokoj, o radosť zo života. A predsa musia sa s tým vyrovnať. Najhoršie je, že živel si vyžiadal i ľudské obete. Preto si treba vážiť každú minútu života, urobiť ju peknou, užitočnou. Vzťahy medzi ľuďmi by mali byť aspoň dobré, keď už nie výborné. Vláda by sa nemala zaoberať hádkami, kto aké kreslo, a tým akú moc bude mať v rukách, ale aký úžitok priniesť pre ľudí. Aj my sa v Poetickom štúdiu snažíme o takéto chvíle. O chvíle radosti, krásy, pohody, lásky. Ved každá krása len chvíľočku žije, kričí Sládkovič. Bolo v našom národe dosť ľudí, ktorí sa o takéto chvíle usilovali. A nielen veľké osobnosti, ktoré poznáme, ale aj osobnosti zabudnuté. Ešte že na nich nezabúdajú malé obce, v ktorých sa narodili. Jedným z nich je i Emil Rusko, vyštudovaný učiteľ, humanista, básnik, riaditeľ rozhlasu v Košiciach a zakladateľ SĽUKU, ktorý nám robil veľkú slávu po celom svete. A tak si jeho 110. výročie narodenia pripomenuli v malebnom bývalom kráľovskom mestečku v Ľubietovej. Bol som pri tom. A kedže sa mi páčilo, ako si ho uctili, rozhodol som sa pozvať Ľubietovčanov na čele so starostom Ing. Pavlom Zajacom do Bratislavy. A tak sa naše publikum po Tajovčanoch zoznámi aj s Ľubietovčanmi. A opäť neoľutujete. V Bratislave žiadne iné publikum nemá možnost zoznámiť sa kultúrou mimobratislavských obcí, len naše. A ešte naviac. Jeho dcéra Zorka Bachnárová výborná režisérka detských a mládežníckych televíznych inscenácií ešte je s nami a tak ako spomínala na otecka a na televíziu minulých desaťročí v Ľubietovej, tak bude i na Stromovej. Dúfam, že Pán Boh nám ju zachová ešte pri zdraví. Ale aj všetkých nás, aby sme úspešne začali novú sezónu nášho milého Poetického štúdia.
 

Dom kultúry - Kramáre
Poetické štúdio
starosta MC Bratislava - Nové Mesto
Ing. Richard Frimmel
 

Vás ešte s letným slnkom pozývajú
na 113-ty Poetický večer pri sviečkach
 

Básnici pri zrode SĽUKU
 

Účinkujú Folklórna skupina Debnár,
Ľudová muzika Janka Majera,
Barbora Majerová - speváčka, všetci z Ľubietovej.
Spomínať a premietať film z histórie Sľuku
bude sľukár Vlado Kisel.
Účast prisľúbila i bývalá vynikajúca tanečnica
Sľuku Heda Melicherová hlavná predstaviteľka
krásneho filmu Rodná zem,
i choreograf Ďurko Kubánka,
Zorka Bachnárová - televízna režisérka.
To svätosvete sľúbili Jurajovi Sarvašovi,
ktorý to choregrafickoslovne spískal
a uvedie na javištiatko Poetického štúdia.

 

27. septembra 2010 o 19,00 hod.
Dom kultúry na Kramároch,
Stromová ulica 18.

 
Vstupné 5 €, študenti 2,50 €
Doprava: Trolej 204, 206, 209, 212, Bus 32
Predpredaj vstupeniek: po - st - 16.00 - 19.00 hod.
Tel.: 02/54 77 11 48
 
Motto:

Buďte láskavo vítaní v Dome poézie,
ale aj v iných domoch.