Svätá noc.

Ó, svätá Noc, Noc vzácnych blahozvestí,
Noc, ktorá vseje v srdcia dobrej vôle,
Noc, ktorá rozoženie starosti a bôle,
Noc, v ktorej dobrá zvesť nám v duši zašelestí.
 
E.B.Lukáč
 

Pozvali ma do obce Tokajík. Je to ďaleko. Na východnom Slovensku. Okres Svidník. Vlak tam nechodí. V celom okrese. Autobus raz za deň. Pripomínali si 65. výročie vypálenia obce a 32 zavraždených obyvateľov Nemcami. Zahodil som pohodlie. Išiel som. Prihovoril som sa im i recitoval. Boli veľmi vďační. Tragédia sa stala 19. novembra 1944. Ja som tam bol 21. i 22. novembra 2009. Už tam žije len 108 obyvateľov. Ťažko, ale žijú. Starostka je naozaj starostlivá, ale s veľkými starosťami. Spomínam to preto, že pri pamätníku obetiam, keď som hovoril Plávkove verše - „Nože príď na tvárnosť miesta, srdce si otvor dokorán a obnaž svoju myseľ“, zrazu som sa vcítil do tej situácie a uvedomil som si, aké tam v Tokajíku boli vtedy Vianoce. A v celom tom kraji. Veď to mohli čakať aj v susedných Mrázovciach, či V. Hrabušovciach. A vtedy si človek uvedomí, že si treba vážiť čo máme tu dnes, ten pokoj. Veď vojny sa stále ženu planétou. Načo to je a prečo a dokedy? Vianoce! Kus makového koláča, oriešok, jabĺčko, kapustnica. Či to nestačí? A pokoj! A láska. Majme sa radi. Buďme k sebe dobrí. Tak sa ľahšie žije. Cestou vlakom z Kysaku, kde nás dopravili autom splnomocnenca vlády pre regióny Ing. J.Turčana (aj to pomohlo obci), sme mali spolucestujúcich mladých vysokoškolákov. Slušných, inteligentných. Boli miestenky. V Mikuláši nenastúpil cestujúci hoci bolo označené miesto. Nikto neprichádzal. Mladý študent stál s kuframi na chodbe. Neodvážil si sadnúť. Reku do Bratislavy stáť nieje bohvie čo. Otvoril som dvere a pozval som ho si sadnúť. Vraj, keď je obsadené. Nie je, len poďte. Bol to ďalší slušný človek. Pomáhal hneď zložiť kufre. Bol vďačný. Pravda nie tak mladý sprievodca keď sme išli tam. Mladá študentka cestovala vlakom IC z Rakúska do Trnavy. Vôbec si neuvedomila, že na vlak sú povinné miestenky. Sprievodca ju riadne spucoval a žiadal od nej 6 EUR za miestenku. Prevrátila všetky vrecká - našla len 4.90 EUR. Stál nad ňou. Prosila, že naozaj nemá, že nevedela, že ide z Rakúska, že len do Trnavy. Aj my sme ho presviedčali - že ide Advent, že železnice neskrachujú. Ale vyzeralo to tak, že on nepustí z Trnavy rýchlik ak nezaplatí. Pravdaže som jej to doplatil. Ďakovala veľmi pekne a podotkla, teraz budem musieť ísť s batožinou v Trnave pešo. Brala to s humorom, ale nebolo jej všetko jedno. Okrem toho si myslím, že z Bratislavy do Trnavy zaplatiť za miestenku 6 EUR t.j. 180 Sk je naozaj veľmi veľa. A stačilo tak málo. Pousmiať sa a povedať, druhý raz si dajte pozor. Je advent prídu Vianoce. Buďme k sebe dobrí. V tomto znamení Vás vítame v Poetickom štúdiu, posledný raz v tomto roku.
 
Ďakujeme, že ste sem chodili.
 

 
 Dom kultúry Kramáre
Poetické štúdio
 

Vás tíško a s pokorou pozývajú
na 109. Poetický večer pri sviečkach
 

Vitaj, noc zvláštnych
blahozvestí
 

Otvoríme si srdcia na uvítanie
Vianoc cez piesne, koledy, píšťalky,
verše a starodávne vinše, ktoré sú
i dnes žiadúce.
S Vami sa bude radovať
a uvádzať Vás do čara Vianoc
Juraj Sarvaš.

 

14. decembra 2009

Dom kultúry Kramáre,
Stromová 18, Bratislava

Vstupné 4 €, študenti 2 €
Doprava: Trolej 204, 206, 209, 212, Bus 32
Predpredaj vstupeniek: po - st - 16.00 - 19.00 hod.
Tel.: 02/54 77 11 48
 
Motto večera:

Ó svätá noc,
nalej v duše viac tepla, svetla.